Dvaja študenti založili kachliarsku firmu

Späť

Sommerhuber - história výrobcu keramiky

Prečítajte si takmer rozprávkovú hostóriu kachliarskej firmy SOMMERHUBER

Máte otázku? Neváhajte kontaktovať odborné kachliarske firmy:

Niekedy je až neuveriteľné, ako sa môžu spojiť cesty dvoch ľudí. Platí to pre manželstvo, ale aj pre priateľstvo, či partnerstvo vo firme.

Naša spoločná cesta s Jozefom začala veľmi úsmevne v bufete na univerzite vo Zvolene, kde sme začínali študovať. Ja, po 3 rokoch strávených v Nemecku s úplne spontánnym výberom vysokej školy vo Zvolene, kde som nikdy v živote nebol. A Jozef, ako čerstvý absolvent drevárskej priemyslovky. Teda dve totálne rozličné bytosti. A jedného doobedia si tam sedím osamotený. Predo mnou stál mladý blondiak, typ Borisa Beckera, ktorý sa pýta našich spolužiačok, nech mu odhadnú jeho vek. Ako absolvent strednej školy mal v tom čase 18 rokov. Všetky dievčatá tipovali 20, 21, 23 ... a Jozefove sebavedomie stúpalo, pretože mu to lichotilo. Po chvíli sa otočil ku mne a spýtal sa ma tú istú otázku. Keďže som v živote dobrým pozorovateľom a prehliadol som zámer jeho hry, tak som mu tipol 16 rokov, čo spôsobilo zamrznutie na jeho tvári – viete si to živo predstaviť. Zrejme takýto výstrelok má magickú silu, pretože podobne som si vystrelil z jednej nádhernej slečny a dnes je už 20 rokov mojou manželkou.

A tak sme sa postupne viac spoznávali, bývali sme na tom istom internáte a častejšie sa spoločne rozprávali. Jozefa lákala moja skúsenosť z Nemecka a prichádzal s rôznymi nápadmi, v čom by si vedel predstaviť obchodovať. Boli to také idey ako kupovať a predávať magnetofónové pásky a podobne. Ja, ako veľký diplomat, som ho potvrdzoval, že je to zaujímavý nápad, aj keď v duchu som si hovoril, že toto ešte nie je naše smerovanie.


















Mníchov 1996


















... a po 20 rokoch


Naša protichodnosť sa prejavovala aj na spôsobe prípravy na skúšky a ich zvládanie. Dodnes si pamätám na jednu skúšku zo štatistiky, kde ja som sa poctivo naučil 18 tém z 20. Čo myslíte, ktorú otázku som si vybral? Samozrejme jednu z tých dvoch nepripravených a tak som mal letecký deň. A teraz otázka na Vás: Na koľko otázok bol pripravený Jozef? Správne – na 2 z 20. A už asi aj tušíte, ktorú si vytiahol. Presne tak! Jednu z tých, na ktoré sa pripravil a pri odchode z učebne profesora skákal po strop – išlo ma poraziť, štatistika. Mám rád čísla, ale to, čo sme preberali tam, bolo niečo, čoho účel som dodnes nepochopil. A takto to fungovalo nielen na jednej skúške, skrátka Jozef bol pri štúdiu dieťa šťasteny.

Ja som trávil veľa času aj počas štúdia v Nemecku a keďže sme si dobre rozumeli, tak od druhého ročníka sa ku mne pridal už aj Jozef.

V roku 1995-1996 sme pomáhali v Mníchove budovať showroom u môjho učiteľa a majstra Hermanna Balzera a jeho obchodnej partnerky Bruni Berg /foto v ľavo/. Boli sme viac v Nemecku ako v škole, ale už vtedy sme si vedeli vybudovať dobré vzťahy a profesori nám to tolerovali. Po určitom čase strávenom s Jozefom sa začalo dariť aj mne omnoho jednoduchšie zvládať skúšky. Mali sme dni, kedy sme za deň urobili aj 3 skúšky naraz. Spolužiačky híkali a boli rozklepané z jednej skúšky a my sme ich dali 3 naraz ľavou zadnou. Trochu šťastia teda preskočilo z Jozefa aj na mňa.
V Nemecku sa Jozef ukázal ako šikovný remeselník, zrejme v tejto pozícii ho nepoznáte, ale skutočne, odmakal si aj on niekoľko rokov nielen pri stavbe krbov, pecí, ale aj pri kladení dlažby, lepení mramorových schodov a dokonca aj pri montáži stolárskych produktov, ktoré vyrábal Jozefov otec a my sme ich predávali a montovali v Nemecku. Možno aj to boli začiatky myšlienky našej spoločnej firmy.

Cesty do Nemecka boli náročné. Večer sme sadli do auta a ráno sme nastupovali do práce v Mníchove. Aj tu sme sa krásne dopĺňali. Ja, ranné vtáča, lovec a Jozef ako strážca ohňa. Prvý úsek do noci si preto brával Jozef, pretože šoférovanie neskoro večer a v noci je pre mňa dodnes ako za trest. No a ja som Jozefa vystriedal nad ránom, keďže som dodnes ranostajom.

Potom prišiel rok 1997, kedy sme sa na základe inšpirácie Thomasa Mengeho z Mníchova, rozhodli založiť firmu. S mladíckou drzosťou, neuvedomelosťou, ale aj s obrovským zámerom sme rozbehli niečo, čo sme si vtedy zrejme ani nevedeli predstaviť, ale dnes sme tu a sme na to hrdí.

Písal sa deň 03. jún 1997 a svoje snahy a sny sme spečatili založením firmy J&R INSPIRE, čo znamená Jozef & Robert inšpirujú. Verím, že názov našej firmy naplnil svoj účel a inšpirovali sme viacerých z Vás stať sa profíkmi v kachliarskom remesle.
Následne v roku 1999 sme úspešne ukončili naše štúdium Podnikového manažmentu na TU vo Zvolene a boli promovaní na inžinierov manažérov. Keď sa pozerám na fotku zo dňa našich promócií, tak sa musím usmievať. Keď si ju pozriete asi pochopíte prečo. Boli sme mladí a pekní, teraz sme len pekní!

Očami Jozefa...

"Once upon a time..." má rovnaký význam ako to naše slovenské Kde bolo, tam bolo... a väčšinou sa ním začínajú rozprávky.

Na nasledujúcich riadkoch však rozprávku nenájdete. Je na nich skutočný príbeh, ktorý sa však na rozprávku miestami ponáša.
Kde bolo, tam bolo. Bola raz jedna vysoká škola a v nej sa otváral ďalší nový ročník. Ročník budúcich kapitánov biznisu - manažérov. Z bavorskej metropoly Mníchova na školu prišiel Robert Šalvata, rodák zo Svitu, mestečka pod Tatrami a z malého mestečka pod Poľanou, Hriňovej som na školu prišiel ja, Jozef Karlík.
Príbeh začína na vysokej škole priateľstvom dvoch spolužiakov Roberta a Jozefa, aj keď možno skutočný začiatok bol dávno predtým v jeho a mojej hlave.

Keď som v mladosti premýšľal čím chcem byť, dostala sa mi do rúk knižka Oga Mandina, najväčší obchodník na svete. V osudoch hlavného hrdinu ma veľmi oslovila prítomnosť hodnôt, na ktorých mal celé impérium vystavané a ktoré boli akoby z nejakého príbehu o čestných, odvážnych a statočných rytieroch z dávnych čias. Príbehoch a legendách o cti, spravodlivosti a odvahe.
Chcel som byť novodobým obchodníkom s hodnotami legendárnych rytierov.
V ostrom kontraste s takýmito hodnotami mi však pripadal svet okolo mňa v dobe prerodu našej krajiny zo socializmu do novodobého kapitalizmu. Zdalo sa, že byť úspešným obchodníkom alebo podnikateľom v tých časoch znamenalo klamať, podvádzať a švindľovať. Zdalo sa, že preto, aby niekto získal, musí niekto iný stratiť.
Základnú filozofiu som možno mal, avšak potreboval som aj konkrétnu ideu, čo robiť, a odvahu niečo rozbehnúť. Odvaha vychádza zo skúsenosti, ktoré však vo veku 20-rokov má asi málokto. Druhá možnosť získania odvahy je mať niekoho, kto zdieľa Vaše hodnoty a podporí Vás v najťažších chvíľach budovania biznisu, niekoho, kto stojí pri Vás a na koho sa môžete spoľahnúť. Jednoducho mať dobrého obchodného partnera s rovnakou alebo podobnou víziou, akú máte Vy.

V 1994 roku som našiel priateľa, ktorý bol akoby protipólom mojej povahy, s odlišnými vlastnosťami, avšak charakterovo stojaceho na tých istých hodnotách a pohľadoch na svet ako ja. To som ešte nevedel, že sa z nás stanú súputníci na ceste biznisu.

Podľa východných múdrostí bytie človeka na zemi ovládajú tri sily, ktoré sú zložené z piatich elementov. Váta, Pitta a Kapha. Váta znamená pohyb, elementy sú vzduch a éter. Pitta je akcia, element oheň. Kapha je stabilita, pokoj, elementy zem a voda. Podľa tejto filozofie by bol ideálnym vyrovnaným človekom niekto, kto by mal rovnomerne zastúpenie všetkých troch síl. Takých ľudí je však málo. Väčšinou u každého niečo prevláda. K tomu, aby si dvaja ľudia rozumeli a vedeli spolu vyjsť, potrebujú mať prienik v niečom a doplnenie v zvyšnom. Tak aj u nás Robert je podľa mňa z časti umelecká, éterická osobnosť Váta a pokojná a vyrovnaná osobnosť Kapha, no a ja som tiež Váta, ktorá tvorí prienik a Pitta. Pitta a Kapha sú doplnením celku. Preto sa aj vzájomne dopĺňame do harmonického celku.

Obohatením pre mňa je Robertova snaha o dokonalosť. Dokonca niekedy v minulosti mal tendenciu ešte doladovať niektoré veci, s ktorými na mojej práci nebol úplne spokojný. Vedel som o tom, no prijal som to, pretože v jeho pohľade sa stále dajú veci robiť lepšie a lepšie a vec, ktorú včera urobil perfektne, chce už zajtra zasa prerábať na lepšiu verziu!
Ako ďalšiu skvelú vlastnosť vnímam empatiu môjho kolegu voči ľuďom všeobecne. Je schopný a ochotný rozprávať sa s nimi a hľadať spôsob ako im pomôcť, ako nájsť pre obidve strany to najvhodnejše riešenie.
Pevný základ nášho partnerstva je ale hlavne položený na vzájomnej otvorenosti. V doterajšej našej histórii sme boli schopní vždy si otvorené vydiskutovať rozdielne názory, či problémy a dôjsť vo finále k spoločnému riešeniu a prijať ho bez ohľadu na to, kto to riešenie vymyslel.

Jeden môj priateľ má tiež skvelú, fungujúcu firmu, kde sú dvaja spoločníci, podobne ako my. Keď sa ho pýtali, ako je možné, že tak dlho spolu vydržali, odpovedal jednoducho: „Asi preto, že ma nikdy nenapadlo môjho spoločníka odžubať.“ Určite férovosť patrí tiež na horné priečky dôležitosti pre stabilitu nášho partnerstva.
Mohol by som ešte písať veľa hodnotných postrehov o vlastnostiach môjho spoločníka, ktorého mám za skvelého človeka a priateľa.

Once upon a time....
V 1994 sa naše priateľstvo začalo a o tri roky neskôr 1997 sa rozšírilo na partnerstvo v J&R INSPIRE.
Rok 1994 je úžasný aj tím, že som našiel moju životnú partnerku a lásku Janku. Ona stála celý čas po mojom boku a maximálne ma podporovala v celom úsilí. Bola a je neodmysliteľnou súčasťou budovania J&R INSPIRE v podstate od počiatku. V jednom roku stretnúť dvoch výnimočných ľudí, to je fakt ako v rozprávke.

Asi každý pozná legendu o Artušovi a Kamelote, meste kde platil zákon a právo. V dobách temného stredoveku bol Kamelot akoby oázou z iného sveta. Aj ja som v takejto oáze a  som vďačný osudu, že môžem žiť život, ktorý žijem, obklopení skvelými ľuďmi, s ktorými spolupracovať je radosť, a že som stretol biznispartnera, s ktorým sa nebojím ísť do akéhokoľvek projektu a vystavali sme doteraz niečo, čo už tu je 20 rokov a verím, že ešte dlho bude.

Ďakujem, Robert!

Očami Roberta...

Človek zvláda počas života veľa rôznorodých situácií. Niekedy všetko vychádza podľa predstáv a želaní a niekedy život prinesie ťažšie momenty. A práve v týchto momentoch je veľmi hodnotné, keď človek nie je sám, ale má pri sebe niekoho blízkeho, nejakého partnera.

Môj syn Tobias mi cez víkend povedal jednu múdrosť, že keď má človek priateľa 7 rokov, tak sa stáva jeho rodinou.

A tak v roku 1994 vstúpil do môjho života Jozef - úsmevný príbeh nášho stretnutia z univerzity som popísal v úvode tejto brožúrky. Keď to tak počítam, tak sa poznáme už 23 rokov, čo je viac ako trojnásobok obdobia, ktoré spomenul môj syn. Slová Tobiasa môžem v plnej miere potvrdiť.

Partnerstvo je myslím najväčšia podpora v živote akú človek má. Pred partnerom sa človek nehrá nikdy na niekoho iného, pretože sa vzájomne veľmi dobre poznajú, poznajú svoje silné, ale aj slabé stránky. Keďže každý má niekedy aj tie slabšie chvíľky, tak práve v tom momente je tu partner, ktorý ho podrží, povzbudí a nakopne ísť ďalej. Partnerstvo neznamená, že je medzi dvomi stranami vždy všetko ideálne a nikdy to medzi nimi nezaiskrí. To najdôležitejšie tu je práve otvorenosť a úprimnosť. Nič nie je pre vzťah horšie ako niečo zatajovať, nevypovedať, či pozmeňovať. Možno to nie je vždy príjemné, ale tá otvorenosť a jasnosť vo vzťahu je najpevnejším základom, na ktorý je možné postaviť nielen malý dom, ale doslova mrakodrap.

My budujeme teraz s Jozefom symbolicky 20. poschodie nášho mrakodrapu (20. výročie založenia) a chceme stavať ďalej a vyššie. Na čo by nám ale bola veľká budova, keby nemala svoj účel. A v tomto bode sme s Jozefom totálne jednotní, že tak ako sme vybudovali partnerstvo medzi sebou, tak budujeme a chceme naďalej budovať partnerstvá s ľuďmi v našom tíme a s Vami kachliarmi, aby sme rástli pomocou vzájomnej podpory, pretože bez nej to nemá zmysel.
Ešte mám jeden úsmevný príbeh, keď sme zakladali náš prvý účet v banke a po podpísaní dokumentu z mojej strany som predstavil Jozefa, že toto je môj partner. Pani z banky sa na nás len podozrievavo pozrela a ihneď sme vytušili, čo vnímala ona pod slovom „partnerstvo“.
 

Jozef očami Roberta

Keď som Jozefa spoznal, tak mi veľmi pripomínal Borisa Beckera. A teraz vidím, že tá podobnosť nebola len vzhľadom ako blondiak. Jozef tiež rád vyhráva a v tenise na neho jednoducho nemám šancu (smiech).

  • Jozef je strážcom ohňa, vydrží dlho do noci hore. „Za mladi“ sme to využívali pre naše nočné cesty do práce do Mníchova. V tomto sme úplné protiklady, keďže ja som ranostaj, ranný lovec. Čo ulovím, to Jozef opeká v noci.
  • Jozef je geniálny v analýze. Ak je niečo nejasné, tak Jozef to rozanalyzuje zo všetkých strán. Na rozhodnutia používame asi iné časti mozgu, pretože ja zase postupujem úplne inak, intuitívne to cítim niekde“ v kostiach“. Sú situácie, kedy to bez hĺbkovej analýzy ale nejde a v tom sa skvelo dopĺňame.
  • Jozef rád športuje. V tenise na neho nemám šancu, bowling sme začínali spolu, ale on to dotiahol až do reprezentácie Slovenska.
  • Za tých 20 rokov sa Jozef vypracoval na vynikajúceho odborníka vo financiách. Vedie strategické financie, robí finančné analýzy, sleduje detailne účtovné výsledky – klobúk dole, v tomto je „macher“.
  • Slovo férovosť ho veľmi vystihuje. Čokoľvek riešime, vždy sa pozerá na vec z rôznych uhlov, chce spoznať aj pohľad toho druhého a spoločne nájdeme vždy vzájomné riešenie.
  • Hovorí sa, že v podnikaní jeden človek je málo a dvaja sú veľa. Pán Mrva a pán Stanko, známi vinári vtipkujú na margo tohto výroku, že preto oni sú tak 1,5 – Peťo Stanko je 2 m obor a Vlado Mrva podstatne menší. V našom prípade je však počet dva akurát a 1+1 sa nerovná 2, ale mnohonásobne viac.


Ďakujem Jozef za Tvoje partnerstvo a ďakujem Vám všetkým, že stojíte pri nás.
 

Čo o Jozefovi a Robertovi možno neviete

o Jozefovi

1. Jozef pochádza z remeselnej rodiny, ktorá na rozdiel od kachliarstva drevo nespaľuje, ale opracováva. Áno, Jozefov otec a starší brat sú stolári.
A veru aj Jozef sa najskôr vydal podobnou cestou a vyučil sa za nábytkára.

2. Viete, že Jozef pochádza z rozlohou najväčšieho mesta na Slovensku? Viete aké mesto to je?
Hriňová, ktorá sa rozprestiera od Dallasu až po Ukrajinu - to sú krčmy na hornom a dolnom konci Hriňovej!
3. Obľúbeným športom Karlíkovcov je bowling. Jozef sa minulý rok dostal do reprezentácie Slovenska a zúčastnil sa na Majstrovstvách Európy mužov, ktoré sa konali v Bruseli. Uhádnete, koľko bowlingových gúľ mal vo svojej výbave? 
„8“
4. Jozef má analytickú povahu a pred každým rozhodnutím sa musí najskôr detailne oboznámiť
s danou problematikou.

Vždy musí porozumieť podstate veci a princípu a až následne rieši danú záležitosť.
5. Možno neuveríte, ale Jozef má „básnické črevo“ a viackrát prispel do Inspire News nejakou rýmovačkou.
Žiadna oslava alebo blahoželanie sa nezaobíde bez jeho rýmovačky, či básničky.
6. Jozef výborne ovláda nemecký jazyk. Posledné 2 roky sa zahryzol do nového jazyka. Čo myslíte do akého?
Pravidelne sa učí s lektorom angličtinu.  A má pred sebou ďalšiu výzvu, chce zvládnuť francúštinu!
7. Jozef má rád rýchlu jazdu a keďže zaplatil aj pár pokút, tak dostal prezývku „pirát ciest.“
8. Viete, aký je Jozefov najobľúbenejší šport?
Tenis. Nikdy si nenechá ujsť príležitosť zmerať si sily so synom Romanom, ktorý pravidelne trénuje a má za sebou aj niekoľko turnajových víťaztiev.
9. To, že Jozef má rád dobré víno, to asi väčšina z vás vie. Ale viete ako sa spoznali jeden z najlepších vinárov na Slovensku pán Peter Stanko s naším Jozefom a čo majú spoločné?  
Obaja sú bowlingový nadšenci.
10. Vedeli ste, že Jozef hrá na gitare a má rád trampské pesničky?
Za mlada  spolu s Jankou radi kempovali a večer pri ohníčku si zvykli zaspievať a zahrať na gitare.

o Robertovi

1. Robert ako stredoškolák cvičil v kulturistickom klube v Poprade.
Každé ráno vstával o 04:00, išiel s robotníkmi autobusom do Popradu na tréning a z tréningu rovno do školy. V škole ako prvé vybalil 6 jogurtov, ktoré spracoval počas prvej prestávky.
2. Jeho veľkým vzorom bol v tom čase Arnold Schwarzenegger. Viete čo sa Robertovi podarilo dosiahnuť a Arnoldovi nie, napriek tomu, že to bolo aj jeho snom?
Stať sa prezidentom! Arnold sa stal guvernérom Kalifornie, ale nevie si naplniť sen stať sa prezidentom USA, pretože nie je rodeným Američanom. Na rozdiel od neho sa Robert stal prezidentom VEUKO.
3. Viete, že Robert ako dieťa zbieral kaktusy?
Mal ich v zbierke okolo 300 ks.
4. Okrem rybičiek v akváriu mal ešte jedno domáce zvieratko. Hádajte aké?
Volal sa Niki a sedával mu počas učenia hore vo vlasoch a škrabkal ho po hlave. Ťažké uhádnuť, však? Už len tá predstava, že to sedelo vo vlasoch! Bol to malý, nádherne sfarbený, uškriekaný papagáj.
5.  Vedeli ste, že Robert mal ako dieťa dlhé kučeravé vlasy?
A zhruba v 5. až 6. ročníku mal ofinu, ktorá mu padala do očí, tak si ju musel vždy frajersky odhadzovať do strany.
6. Viete, do akého športu zasvätil Roberta Dušan Kráľovič?
Nie je to ani motorka a ani koštovka dobrého vínka, ale potápanie.
7. Hádajte, do akej najväčšej hĺbky zaplával Robert na jeden nádych?
Do 21 m bez špeciálneho tréningu. Toto je ešte nesplnené želanie Roberta, absolvovať výcvik na voľné potápanie.
8. Tipujte, akou najväčšou rýchlosťou išiel Robert so svojim otcom na ich vtedajšom Wartburgu de Luxe?
110 km/h, ale pocit mal vraj ako keby išli aspoň 200 km/h.
9. A akou najväčšou rýchlosťou išiel Robert so 6 m markízou upevnenou na streche auta jeho prvého učiteľa a majstra Augusta Stammingera?
Jeho prvý majster je dodnes úspešným kachliarom v Mníchove. V 90-tych rokoch vlastnil športové BMW a so spomínanou markízou, ktorú išli montovať, išli rýchlosťou 250 km/h.
10. Viete akému remeslu sa Robert učil v Rusku, v meste Togliatti?
Počas práce pri rekonštrukcii zámku v Taliansku spoznal Robert umeleckých drevorezbárov z Ruska a to remeslo mu tak učarovalo, že sa pol roka učil u jedného majstra v meste Žiguľovsk pri Togliatti.

Venované našim manželom...

Janka:

20 rokov. Mám pocit, ako by to bolo len včera, keď sme si s Robertom a Andrejkou prenajali 4-izbový byt a v jednej izbe sme zriadili kanceláriu.
Keď tak spomínam na tie začiatky, bolo to poriadne náročné. Niekedy som Jozefa videla len cez víkend, lebo celé týždne trávil na cestách. Domov sa chodil horko-ťažko vyspať. Ale zvládli sme to. Kanceláriu v byte potom vystriedala, na ten čas, honosná kancelária, ktorá mala cca 60 m2. Už sme tam mali postavené tri imitácie diel a boli sme na to aj patrične hrdí.
Boli to priestory v ubytovni a kým sa ku nám zákazníci dostali, tak museli prejsť vrátnicou a katastrofálnou chodbou. Dnes na mieste tejto budovy je veľké parkovisko k nákupnému centru Europa.
Trpezlivosť ruže prináša a dnes máme za sebou úspešných 20 rokov. Zato, že stojíme na tejto méte, patrí vďaka mnohým. Našim vzácnym klientom, z ktorých mnohí sa stali našimi priateľmi, našim skvelým kolegom i externým spolupracovníkom. Každé ohnivko z tejto reťaze  má na našom úspechu nemalý podiel. Chceli by sme aj do budúcnosti vysloviť prianie mať česť a možnosť spolupracovať s ľuďmi, s akými nám to bolo dopriate doteraz. Je to požehnanie a zároveň záväzok do ďalších rokov.


Andy:
Bolo to pekné, ale aj náročné obdobie. Veľa nám to dalo, ale aj veľa vzalo. Ak chcete zo seba dostať maximum, s najväčšou pravdepodobnosťou bude niekde ukrátené. Nič však neľutujeme.
Prišlo rozhodnutie založiť firmu a my sme do toho vhupli bez akýchkoľvek peňazí rovnými nohami. Prežívali sme len vďaka podpore rodičov a Robertovej sestre. Nemali sme práčku, spávali sme na matracoch, stravovali sa veľmi skromne. Bolo to tažkých niekoľko rokov. Potom však nastal zlom a všetka vynaložená energia chlapcov sa začala postupne zúročovať. Avšak ten skutočný zlom nastal až po prvých školeniach absolvovaných v HCA. A nie len vo firme, ale aj v našom vzťahu. Naučili sme sa spolu komunikovať a počúvať toho druhého. Zistili sme, že veci sa dajú robiť úplne inak. Začali sme sa ešte viac spoznávať a dnes sú z nás nielen manželia a rodičia našich detí, ale aj najlepší priatelia. A to má pre mňa tú najväčšiu hodnotu. A ak nás k tomuto mala priviesť táto cesta, tak bola jednoznačne  správna! 

Hovorí sa, že v podnikaní je jeden človek málo a dvaja sú veľa.
V našom prípade je však počet dva akurát,
lebo 1+1 sa nerovná 2, ale mnohonásobne viac.

Jozef & Robert


17. júna 2017 sme sa s našimi najlepšími partnermi, kachliarmi, kolegami a priateľmi stretli na oslave v hoteli Kaskády. Spoločne sme oslávili krásnych a ba priam až neuveriteľných 20 rokov, počas ktorých naša spoločnosť J&R Inspire úspešne funguje na našom krásnom Slovensku.

Sme tu pre Vás, pre slovenských kachliarov a pre všetkých tých, ktorí majú radi krásny oheň a príjemné teplo vo svojom domove. Sme tu pre všetkých tých, ktorí si obľúbili a rozvíjajú spolu s nami jedno z najkrajších remesiel na svete - "remeslo kachliar".
Spoločnými silami zohriaveme nie len príbytky, ale veríme, že i srdcia mnohých domov.


Ďakujeme všetkým za podporu.

J&R Inspire


Knižočku v .pdf formáte o našich začiatkoch si môžete stiahnuť TU
(Šírenie textov a fotografií uverejňovaných na stránke je možné len so súhlasom J&R Inspire)
 


Publikované: 06.07.2017

informácie o webstránke  
Upozornenie
Spoločnosť J&R Inspire, s. r. o. môže na svojich webových stránkach používať súbory „cookie". Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie našimi webovými stránkami. Ďalšie informácie o ochrane osobných údajov.

Prevádzkovateľom webstránky je spoločnosť J&R Inspire, s. r. o.

© 2017 J&R Inspire, s. r. o.
Všetky práva na uverejnený obsah webstránky vyhradené.